Ing.Ľubica Šebeňová,Apríl 2008

Druhy dovolenky

• Dovolenka za odpracované dni

• Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť

• Dodatková dovolenka

     Pri určovaní nároku zamestnanca na jednotlivé druhy dovolenky je treba predovšetkým skúmať, či zamestnanec odpracoval u toho istého zamestnávateľa v príslušnom kalendárnom roku 60 pracovných dní. Za odpracovaný deň sa považuje deň, kedy zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítavajú.
     Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi.

Ako výkon práce sa na účely dovolenky posudzuje aj čas

• Keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ( bez rozdielu, či mu za toto pracovné voľno patrí alebo nepatrí náhrada mzdy ). Z dôležitých osobných prekážok v práci sú to len tie, ktoré sú uvedené v § 141 ods. 2 ZP.
• Dovolenky
• Keď si zamestnanec vyberá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok
• Keď zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti
• Ktorý mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave v rámci v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy
• Čas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky ( ktorá patrí mužovi, ktorý sa stará o narodené dieťa, v rovnakom rozsahu ako čerpá žena materskú dovolenku), práceneschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úraz alebo choroby z povolania.

Ako výkon práce na účely dovolenky sa neposudzuje čas:

• výkonu základnej služby , náhradnej službu, civilnej služby
• zameškaný pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa neuvádzajú v § 141 ods. 2 ZP
• Po ktorý bola práca prerušená pre nepriaznivé poveternostné vplyvy

Zamestnanec, pokiaľ neodpracuje u toho istého zamestnávateľa v kalendárnom roku 60 pracovných dní má nárok na dovolenku za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných pracovných dní u toho istého zamestnávateľa v príslušnom kalendárnom roku má nárok na 1/12 dovolenky.

Príklad:

Zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru 06.2.2008 a pracovný pomer skončí 7.4.2008. Odpracoval 44 pracovných dní. Zamestnanec má nárok na. 2/12 dovolenky.

Príklad:

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa od 1.1.1998. K 6.2.2008 bude mať za kalendárny rok 2008 nárok len na 1/12 dovolenky, lebo hoci už pracuje u toho istého zamestnávateľa dlhšie, v príslušnom kalendárnom roku odpracoval u zamestnávateľa len 26 pracovných dní.

Ak zamestnanec odpracuje u toho istého zamestnávateľa v kalendárnom roku 60 pracovných dní má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Príklad:

Zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru 06.2.2008 a pracovný pomer skončí 7.5.2008. Odpracoval 66 pracovných dní, má nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Vo výške 2/12 dovolenky za kalendárny rok, pretože odpracoval dva celé mesiace ( marec, apríl).

Ako zaokrúhľovať nárok na pomernú časť dovolenky?

Zákonom nie je určené, uvádzam jednu z možností. Do 25 stotín smerom dole, teda bez nároku na ďalší deň, nad 25 stotín do 75 stotín sa pridáva poldeň a nad 75 stotín smerom nahor a pridáva sa celý deň .

Príklad:

Na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má nárok zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé ( ZP presne definuje, kto sa môže považovať za takého zamestnanca). Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní 1/12 dodatkovej dovolenky.